Magnetická sila magnetu je určená charakteristikami magnetu. Ak sa vysvetľuje atómovým prúdom, magnetické pole generované súčasným magnetizuje iný objekt. Magnetizovaný objekt generuje elektrické pole. Elektrické pole interaguje na vytvorenie sily.
Látky sú väčšinou zložené z molekúl, molekuly sú tvorené atómami a atómy sú zložené z jadier a elektrónov. Vo vnútri atómu sa elektróny stále otáčajú a otáčajú okolo jadra. Oba tieto pohyby elektrónov produkujú magnetizmus.
Avšak vo väčšine látok je smer pohybu elektrónov iný a neusporiadaný a magnetické efekty sa navzájom rušia. Preto väčšina látok nevykazuje magnetizmus za normálnych podmienok a nemá žiadnu vonkajšiu magnetickú silu.
Feromagnetické látky, ako je železo, kobalt, nikel alebo ferit, sú odlišné. Vnútorné spínanie elektrónov môže byť spontánne usporiadané v malom rozmedzí, aby sa vytvorila spontánna magnetizácia.
Táto oblasť spontánnej magnetizácie sa nazýva magnetická doména. Po magnetizácii feromagnetických látok sú vnútorné magnetické domény úhľadne usporiadané a vyrovnané v rovnakom smere a magnetické vlastnosti sú zosilnené na vytvorenie magnetu. Magnetom priťahujúcim procesom je proces magnetizácie železného bloku.
Magnetizovaný železný blok a magnet sa navzájom priťahujú v rôznych polaritách a železný blok je pevne "prilepený" na magnet. Hovoríme, že magnet je magnetický a magnet má magnetickú silu.